Nočná mora za bieleho dňa

Som v práci, už máme pred sebou len hodinu a 15 minút. Kedže som chorý a skoro celú noc som pre svoj kašel nespal, cítim že neviem ako dlho to ešte vydržím...prvú polovičku smeny som bol cleaner, a ak si poviete že je to ľahká práca, mýlite sa...musím ísť vešať na 40 minút aby sa rota 2x zmenila aby každý kto je na linke mal svoj break 20 minút. Popri tom ešte každú hodinu striedať siedmeho na linke na 10 minút. Keď začneme rannú smenu samozrejme skontrolovať papier, a vyniesť koše...každú hodinu vyčistit nože na kille kde sa mašinou režú hrdlá sliepkam, pripomína to 2 kotúče ako krájače na pizzu ktoré su pri sebe a v stredom ide jej krk... vždy keď sa upratuje kill, som od krvi... a to myslím doslovne... keď som to robil po 1. krát pomyslel som si, takže takto vyzerá cudzia krv na mojích rukách...Priznám sa po prvý krát sa mi triasli ruky, že kde to vlastne pracujem... Pol smeny je za nami, a ja idem na linku... samozrejme že idú sliepky ktoré voláme "Mamuty" pretože sa tažko ich nohy vešajú takže musíme vynaložiť väčšiu silu aby sme ich tam za ten čas správne zavesili. prešla hodinka a pol celkom rýchlo a ideme na 20 minutovú prestávku... samozrejme že do kuchyne sa najesť nejdem ako vždy, išiel som si zapáliť dve cigarety a išiel som naspäť si ešte umyť masku z toho prachu a sračiek... medzitým ma trochu začala bolieť hlava, tak som si vzal tabletku ibuprofenu a išiel na linku...všetko bolo v pohode až na spomínanú poslednú hodinu a 15 minút... pozrel som na rotu ktorá je napísaná na tabuli, vychádzalo to že ideme na linku ešte na 30 minút a potom ešte na 25... hľadám na rote koho to vlastne meníme a v hlave si snažím spomenúť na akých číslach vlastne boli... vyšlo namňa čislo 5, čo je vlastne najťažšie z celej linky... ruky som si už vtedy z tej bolesti necítil, a to mám ísť na číslo 5... No nič pozerám na mašinu na ktorej sa odbíjame kartou a máme ešte niečo pod minútu...čakám pokial nenaskočí na mašine náš čas a zatiaľ si pripájam koncovku z masky do filtru ktorý je na opasku...Je čas, ideme na linku... ideme hore po železných schodoch, odpájam z linky kolegu z čísla 5 a pripojil som svoju koncovku do linky. Verte či nie, ale bola to moja najhoršia nočná mora ktorú som tam kedy zažil. Každá minúta bola čoraz dlhšia...V hlave som mal rytmus ktorý mám keď som na linke, raz-dva, raz-dva, rytmus kde počítame 2 sekundy z toho raz - vytiahnem sliepku a dva - zavesím ju. Naučil ma to jeden Poliak, a ma to svoj význam... išla fakt zlá farma keďže mali slabé perie, a ked som ju niekedy chcel vziať, perie mi ostalo v ruke, a sliepka spadla naspäť do bedničky...bolesť chrbta, tu cítim ako nikdy na tej linke... zrazu vidím ako prichádza 1. zmena, čo značí že 10 minút je za nami... z toho prachu ma začal svrbieť nos, takže som otvoril masku, a poutieral si nos do rukáva, a samozrejme držal svoje tempo... v pravej ruke som zrazu pocítil bolesť ako keď vám do predlaktia jebnú nôž, aj keď krátku ale silnú... tú bolesť poznám, stáva sa mi to keď si preťažím ruku... začal som teda vyťahovať sliepky ľavou rukou a snažil som to striedať, ale nebolo to možné, hneď keď som ju chcel vziať pravou rukou, pocítil som tú istú bolesť a hneď som ju pustil od bolesti... prišla druhá zmena... už len 10 minút... to predsa nejak zvládnem...potom som mal ísť na číslo 1 čo je druhé najľahšie číslo. raz-dva, raz-dva... myslel som že mi praskne chrbtica...nevládal som už vôbec nič a prial som si nech už je tomu koniec. Každá minúta bola nekonečne dlhá, ale zrazu to tu bolo...prišla tretia zmena, čo znamenalo že ideme dole na 10 minút... prišiel som dole a išiel som si hneď umyť tvár a ďakoval že už je tomu koniec. Potom až do konca bolo všetko v pohode... ale na ten ďeň len tak nezabudnem...