Kapitola I - Smutná pravda

 

Mal som 16 rokov, život som nebral vážne, v škole som sa nikdy nič neučil..každý deň bol rovnaký...Škola a po škole domov, zapnúť komp a hrať s chlapcami hry. V škole bola každý deň nuda, povedané lepšie, jedným uchom dnu, druhým von. Dievčatá? kto by kedy chcel niekoho ako som bol ja...mal som nadváhu, zlý účes, nosil okuliare a šaty boli väčšinou kúpené mamou z výpredaja alebo čínskeho obchodu. Proste socka ktorá bola zmierená s tým, že bude sedieť len za kompom. Detstvo som nemal najkrajšie, naši sa rozišly, pretože sa vždy len hádali a už to proste spolu nevydržali. bývali sme u babky v dvojizbovom byte. časom sa veci zmenili, mama si našla priateľa ku ktorému sme sa nasťahovali, zobral hypotéku na byt ktorý bol len o 2 paneláky ďalej... proste 2 minúty chôdze, čo nebolo zlé. Pracovali v tej istej farbrike, s názvom Jacko žalúzie, na naše maličké mesto to bola celkom slušne platená práca. Chodil som na strednú školu do neďalekého mesta ktoré od nás bolo asi 22Km. Každé ráno som chodil autobusom ktorý odchádzal 5:45 ráno, ak by som šiel neskôr. bolo by všade plno... taktiež som nenávidel tie pohľady ľudí namne za to, aký som bol. Dievčatá samozrejme krásne ako vždy, značkové veci, drahé parfémy po celom autobuse až sa vám z nich motá hlava. Preto som radšej chodil skôr, aby som to tak nevnímal, že som kto som...nemal som žiadnu nádej, len prežívať zo dňa na deň, nech skončím strednú školu a nájdem si určite nejakú podradnú prácu za minimálnu mzdu, z ktorej sám nedokážem vyžiť sám. Nikdy som nemal veľa peňazí, a ak som nejaké mal, dal som ich do hier ktoré som hrával hoci som aj niekedy nemal na desiatu do školy.  O nejaký čas som dostal nový komp, ktorý nebol síce najlepší či najdrahší, ale dokázal som na ňom hrať v tej dobe všetko, onedlho sme začali hrať hru s názvom APB:reloaded, ktorá bola v štýle GTA v zmysle PVP, samozrejme, kedže na jednom servery bolo až 100 ľudí, mapa bola menšia ale pre také množstvo hráčov dostačujúca. Takže sa nakoniec nič nezmenilo, stále len doma, ten istý človek ktorý na nič iné celý deň nemyslel len že prijde domov, a zapne komp...Spoznal som ale ľudí ktorých poznám dodnes, a som rád že sme sa spoznali...